Milí španielski nadšenci, v roku 2018 som opäť mala možnosť spoznať veľa zaujímavých a milých študentov. Jedným z týchto ľudí je Peťka, kvôli sa kvôli svojmu štúdiu v Chile potrebovala naučiť po španielsky. Ako som zistila počas našich lekcií, je to neuveriteľné vytrvalá, milá a pozitívne naladená osôbka. Učili sme sa spolu približne 10 mesiacov (koniec marca 2018 – polovica januára 2019) a Peťka sa dostala z úrovne úplnej začiatočníčky na úroveň B2, ktorú potvrdili testy SIELE. Konverzačný test sa jej dokonca podaril urobiť na úroveň C1.  Momentálne je v Chile a ochotne mi odpovedala na pár zvedavých otázok nielen o tom, ako vidí spätne naše (m)učenie uplynulých mesiacov, ale aj svojich dojmoch z Južnej Ameriky.

Ahoj, Peťka, môžeš sa, prosím, čitateľom blogu predstaviť? 

Ahoj, Kika, pozdravujem všetkých čitateľov. Moje meno je Petra a práve študujem žurnalistiku na výmennom pobyte v Chile.

 

Čo Ťa priviedlo k tomu, že si sa začala učiť španielčinu? Prečo si zvolila individuálne lekcie?

V rámci programu Erasmus Mundus, na ktorý ma prijali, som dostala príležitosť zúčastniť sa výmenného programu v USA, Austrálii alebo Chile. Keďže som už aj predtým študovala v angličtine a vždy ma to lákalo do Južnej Ameriky, zvolila som si Chile. Veľa priateľov a známych si najprv nevedelo predstaviť, prečo som uprednostnila Chile, ale mňa vždy lákali skôr krajiny, o ktorých sa toľko nehovorí a nie sú tak dotknuté západným zmýšľaním, takže voľba bola jasná. Aj keď zo začiatku som nevedela, či mi výmenu schvália, pustila som sa do učenia španielčiny ako úplný začiatočník s plným nasadením.

V tom čase bol už prelom februára a marca, takže všetky jazykové školy už semester začali. Ako úplný začiatočník som si nevedela predstaviť, ako by som sa pridala po cca 8-10 zmeškaných hodinách. Tiež som potrebovala časovú flexibilitu a možnosť napredovať rýchlejšie, keďže som prvé skúšky na úroveň B1-B2 musela absolvovať v priebehu necelých 6 mesiacov. Preto mi individuálne lekcie úplne sadli.

 

Ktoré aktivity z tých, čo sme používali na lekciách, boli pre Teba najviac efektívne?

Zo začiatku to boli najmä hry s obrázkami a ľahké konverzácie, vďaka ktorým som si vedela za rýchly čas zapamätať pomerne veľké množstvo slovíčok. Keďže mám skôr fotografickú pamäť a prostredníctvom rozhovoru a kontextu si viem zapamätať oveľa viac, veľmi mi to uľahčilo začiatky. Neskôr (úroveň B1 a vyššie) to boli naopak vety na preklad a slohy, keďže témy, ktorým sme sa venovali, boli abstraktnejšie a vyžadovali väčšiu slovnú zásobu.

 

Zvyčajne sme spolu mávali 2 90-minútové lekcie za týždeň, pričom pár týždňov pred SIELE testami sme zvolili intenzívnejšiu výučbu. Koľko času navyše (mimo lekcií) si venovala španielčine? Akým spôsobom si sa učila doma?

Pravdu povediac, toto je pre mňa veľmi ťažké odhadnúť a dnes sa musím až zasmiať, ako moja príprava občas vyzerala. Prvého 2,5 mesiaca som španielčine venovala priemerne 4-5 hodín týždenne mimo lekcií. V tom čase som sa pripravovala na štátnice z práva, čo mi bralo väčšinu voľného času, takže som sa snažila zapamätať si čo najviac počas hodín. Potom to už bolo väčšinou o tom, stihnúť si spraviť čo najviac domácich úloh, najmä v rovnaký deň alebo deň po lekcii. Veľmi mi pomohlo, že som už vedela aj iné jazyky alebo ich základy, čiže som už nemusela sama na sebe zisťovať, čo mi vyhovuje.

Po štátniciach už som španielčine popri prípravách na štúdium v zahraničí venovala väčšinu voľného času, teda asi 10-25 hodín týždenne nasledujúce tri mesiace. 3-4 týždne pred skúškou SIELE sa to potom stupňovalo a posledný týždeň som sa snažila nevenovať ničomu inému. Tri dni po tejto skúške som však letela do Dánska, takže som sa nevyhla baleniu a ďalším veciam. Počas semestra v Dánsku som potom učeniu španielčiny nemohla venovať viac ako 2-4 hodiny týždenne. Keďže moje štúdium vyžadovalo veľa projektov a skupinovej práce v angličtine, stíhala som si iba napísať úlohu, občas si pozrieť v španielčine nejaký film a pod. Tiež mi pomohlo občas sa porozprávať so spolužiakmi z Latinskej Ameriky. Pred druhou skúškou SIELE som celý mesiac zase venovala všetok voľný čas iba španielčine.

 

Akou metódou si sa učila slovíčka a časovanie slovies? Čo bolo pre Teba najťažšie?
Zo začiatku som sa slovíčka učila najmä pomocou obrázkov. Keď už to množstvo a zložitosť slovíčok nedovoľovalo, poctivo som si ich vypisovala. Niekedy aj niekoľkokrát predtým, ako som si ich konečne zapamätala… Časovanie a koncovky som sa ale musela poctivo „nabifľovať“. Aj keď mi pomohli tvoje pomôcky s podobnosťami. Doteraz je pre mňa ale najťažšie subjuntivo. Hoci v španielčine už študujem, rozumiem mu a viem ho rozoznať, používa sa mi stále veľmi ťažko.

Mohla by si čitateľom priblížiť, ako prebiehali testy SIELE? 

Určite. Samotné testy majú štyri časti, každá trvá od 50 do 70 minút. Sú to: čítanie s porozumením, počúvanie, písanie a rozprávanie (presne v tomto poradí). Prestávky si každý musí spraviť sám z času, ktorý si ušetrí v nejakej časti. Reálne je to však podľa mňa možné iba v rámci prvej časti – čítanie. Počúvanie totiž nemôžete prerušiť, úlohy začínajú automaticky keď si vypočujete každý text 2x a vyprší vám čas na odpovede. 

V rámci písania potom máte myslím 55 minút (alebo 50) na 2 slohy. Prvý sloh je e-mail na úrovni A1-B1 a druhý sloh na úrovni B1-C2 má zvyčajne nejakú abstraktnejšiu tému ako recyklovanie, zdravá strava a pod. Ako posledné nasleduje rozprávanie, ktoré ma viacero častí. Odpovedáte na otázky o sebe, opisujete obrázok, potom si musíte vymyslieť niečo na zadanú tému alebo situáciu a nakoniec máte opísať rôzne pozície k nejakému výroku a tiež svoj vlastný názor (posledné dve sú na rovnakú tému, ktorú si volíte). 

Určite si ale skúste prejsť čo najviac z prípravy na SIELE, ktorá je prístupná po zaplatení skúšky vo vašom profile. Nacvičiť si priebeh je to najdôležitejšie, lebo počas skúšky nemáte čas rozmýšľať o tom, čo bude nasledovať a koľko máte času na vypracovanie daného zadania.

 

Aké boli Tvoje prvé dojmy po príchode do Južnej Ameriky?

„Čo si si to zase vymyslela?“ 😀 Ale to bolo vlastne pár desiatok minút pred tým než sme pristáli v Santiagu. Keď sme pristáli, nemala som už na také myšlienky čas, pretože som musela prejsť kontrolami, vybaviť si chilský občiansky preukaz atď. a medzitým som stihla s rodinou ešte krátky výlet do Argentíny.

Za čas, ktorý som tu, som si ale všimla úplne iný štýl života. Všade panuje uvoľnená atmosféra, ľudia sú otvorení a radi sa s vami porozprávajú o čomkoľvek. Ak sa dostanete mimo miest, okúzli vás zase dych berúca príroda. Rovnako ste ale konfrontovaní s množstvom protikladov, ako napríklad s faktom, že tá istá ulica je 200 metrov upravená a bezpečná a ďalších 200 metrov sa obzeráte, kam ste sa to vlastne dostali, alebo vám domáci odporučia, ani tam nechodiť. V spoločnosti panujú ekonomické rozdiely spôsobené nielen nastavením systému ale aj krízami v okolitých krajinách. Keďže Chile je krajina s najlepšou ekonomikou v Južnej Amerike, musí čeliť množstvu migrantov napr. z Venezuely alebo Kolumbie, nehovoriac o jeho geografickej rozlohe. To všetko potom ovplyvňuje štýl života ako aj situáciu v každej jeho časti. To sú ale témy na dlhšiu debatu. Čo stojí za zmienku je určite príroda, ktorá ma nesmierne očarila a určite ju odporúčam navštíviť každému, kto má príležitosť!

Akú radu by si dala študentom, ktorých čakajú dôležité jazykové skúšky (DELE, SIELE, atď.)?

Prípravu na skúšky nepodceňte a venujte jej dostatok času. Potom skúšky nebudú tak veľmi stresujúce a budete sa cítiť uvoľnenejšie a sebavedomejšie. Ak máte príležitosť, určite si nacvičte priebeh skúšok s budíkom na stopovanie času a prípadne aj s nejakou osobou, ktorá sa s vami môže porozprávať. A ak je to čo i len trochu možné, skúste sa porozprávať aj s nejakým native speakerom, teda osobou, pre ktorú je španielčina materinským jazykom. Mne sa to podarilo prvý raz až 30 minút pred skúškou, ale bolo to na nezaplatenie. Veľmi to pomáha! 😊 Držím všetkým palce s učením aj prípravou na skúšky! Nebojte sa, zvládnete to! Stojí to určite za to!😉  Chao, Petra.

 

Ďakujem veľmi pekne za dôkladné odpovede. Priala by som si, aby sa v Tvojom prípade potvrdilo pravidlo, že učeň predčí majstra. 🙂

Ešte si dovolím pridať zopár technických detailov „zo zákulisia“:

 

Ako sme postupovali?

  • Lekcie sme spolu mávali 2 krát do týždňa po 90 minút, pričom pred testami sme mali intenzívnu výučbu (3-4 krát do týždňa). 
  • Učili sme sa osobne aj cez Skype. 
  • Väčšinu času na lekciách sme rozprávali po španielsky, už od prvej hodiny, ale ak bolo treba preložiť nejaké ťažšie slovíčko alebo vysvetliť niečo zložitejšie z gramatiky, použili sme slovenčinu.

Materiály, ktoré sme používali: 

  • vybrané kapitoly učebníc a pracovných zošitov Prisma A1, A2, B1, B2
  • vybrané kapitoly knihy Hablamos
  • vybrané kapitoly knihy Relatos
  • vybrané kapitoly gramatiky z učebnice Gramatica del uso A1-A2
  • vybrané kapitoly gramatiky z učebnice Gramatica del uso B1-B2
  • vybrané kapitoly z knihy Španielčina pre samoukov (Bohdan Ulašin)
  • cvičebné úlohy z testov SIELE
  • cvičebné úlohy z testov DELE A1-C1
  • rôzne mnou vyrobené kartičky
  • fotografie a obrázky na opis
  • ďalšie materiály

Čo sa týka domácich úloh, Peťka ich dostávala veľa. Vypĺňala cvičenia z gramatiky, počúvala podcasty či videá a mala taktiež veľa úloh slohového typu, vďaka ktorým si precvičovala písomný prejav. Z pohľadu lektorky oceňujem, že všetky úlohy písala do pekného zošita, a tak sa k nim kedykoľvek mohla vrátiť.

Vo všeobecnosti platí, že zvládnutie jednej úrovne (napr. z úplného začiatočníka na A1) v jazyku trvá zvyčajne 3 mesiace. My sme boli trochu rýchlejšie, pretože sme 4 úrovne prešli za 10 mesiacov. Peťa mala tú výhodu, že z právnickej fakulty bola zvyknutá sa učiť veľké množstvá látok a taktiež mala aj dobrú motiváciu naučiť sa po španielsky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *