Všimla som si, že medzi začiatočníkmi sa najčastejšie opakujú tri situácie, ktoré im bránia postupovať v jazyku efektívne. Sú to pritom veci, ktoré sa dajú veľmi ľahko odstrániť a ak zaradíte do procesu vášho učenia niekoľko zlepšovákov, veru budete kráčať po svete s ľahšou hlavou. Poďme sa spoločne pozrieť, s akými najčastejšími bariérami sa stretávajú študenti španielčiny, a čo robiť, aby ste sa im vyvarovali.
1. Neodhadnutie tempa a premotivovanosť.
Niektorí študenti chcú všetko hneď. My ľudia sme prirodzene netrpezliví a najradšej by sme dosiahli všetko rýchlo, ľahko a bezstarostne. V počiatočnom nadšení si niekedy študenti povedia, ža si dajú 3 hodiny týždenne lektorom, že si budú písať mnoho domácich úloh, že si každý deň pozrú seriál v španielčine, budú sa hrať na Duolingu… Nakúpia si knižky, pracovné zošity, zaplatia kurz, predplatia si aplikácie,… Sami sebe nasľubujú hory doly, ale čoskoro zistia, že tempo, ktoré si nastavili, je neudržateľné. Ak príde náročnejší deň v práci či škole a nestihnú čo chceli, ostanú demotivovaní z toho, že im plány nevychádzajú tak, ako chceli. Myslia si, že problém je v nich, že a tak vlastne vôbec nemá cenu niečo sa učiť.
Riešenie:
Efektívnejšie je učiť sa pravidelne, v menších, zrealizovateľných množstvách, pokojne 15-20 minút denne. Je to čas, ktorý si dokáže nájsť väčšina z nás. Je to ako s vínom. Je lepšie dať si každý deň malý pohár kvalitného vína, ako vypiť za večer celú fľašu, ktorá vám spôsobí hlavybôľ. Alebo ako s behom. Nemusíme hneď zabehnúť maratón, stačí začať po troškách a postupne pridávať. Nemyslíte? Ideálne je nájsť si skúseného lektora, ktorý vám navrhne a prispôsobí tempo na mieru. Dajte si reálne ciele, napríklad: za pol roka sa chcem vedieť dohovoriť v Španielsku na dovolenke a za rok chcem vedieť plynule komunikovať. Dobrý lektor vám s radosťou navrhne postup a ideálnu frekvenciu lekcií, ktorú na základe vášho progresu a iných aktivít môžete prispôsobovať ad hoc.
2. Odmietanie prevziať zodpovednosť za svoj progres.
Niekedy sa stane, že študent predpokladá, že zaplatením súkromných lekcií má vybavené, pretože do seba investoval financie. Pozabudne, že štúdium jazyka nie je pasívna činnosť a že okrem peňazí do seba musí investovať aj čas a energiu. Na lekcii sú títo študenti väčšinou motivovaní, páči sa im, ako ich lektor/lektorka vedie a užívajú si tento aktívny čas.
Po hodine sa takémuto študentovi zdá všetko jasné a ľahké, teší sa, ako už vie povedať pár viet a naučil sa niekoľko nových slov. Povie si “Wow, ak budem mať každý týždeň jednu takútu hodinu, onedlho hovorím plynule, paráda.”
Ak však príde domov, sám v najbližších dňoch jazyku nevenuje čas a jeho najbližší kontakt so španielčinou bude až na nasledujúcej lekcii o 7 dní, zistí, že si nepamätá väčšinu z toho, čo ešte považoval za ľahké. S lektorom sa budú musieť opätovne vracať k základným veciam a po pár týždňoch bude mať pocit, že jeho progres je pomalý a jazyk ťažký… Je skvelé, ak máme svoj cieľ, ale je nesprávne očakávať, že nám padne z neba. Ak chcete jazyk ovládať, musíte prevziať zodpovednosť za svoj progres. Lektor je tam pre vás, bude vás motivovať a podporovať celou svojou energiou, avšak pre dostiahnutie svojich cieľov aj vy musíte priložiť ruku k dielu.
Riešenie:
Vždy študentom hovorím, že v spolupráci sme dvaja. Máme spoločný cieľ, na ktorom obaja makáme. Každý k cieľu prispievame iným spôsom a ja ako lektorka mám na starosti stratégiu, študenta vediem, podporujem a motivujem, ale snaha nikdy nesmie byť len z mojej strany.
Keď sa učíte nové veci, musíte ich trpezlivo opakovať, precvičovať a byť v pravidelnom kontakte s jazykom. Na to, aby ste mohli napredovať efektívne, sa musíte jazyku venovať aj samostatne a ideálne každý deň aspoň chvíľu - vypracovať si domácu úlohu, naučiť sa slovíčka, počúvať podcasty, hrať sa v appkách ako Duolingo či Babbel,… Verím, že každý dobrý lektor dbá na to, aby svojmu klientovi odporučil vhodné tipy na samostatné učenie.
3. Strach z robenia chýb
Strach z rozprávania môže byť veru veľkou bariérou… Preto sa mojich študentov vždy snažím viesť k tomu, aby sa nebáli rozprávať. Úplných začiatočníkov nabádam už od prvej hodiny tvoriť jednoduché vety, aby si na jazyk zvykli a naučili sa, ako funguje. Pamätáte si, akú chybu v cudzom jazyku povedal váš kolega či spolužiak minulý týždeň? Nie? Vidíte, ani vaše chyby si nikto nepamätá. 🙂 Nemusíte vedieť všetko hneď na sto percent, je normálne pomýliť sa či zamotať sa. Kľúčom k ovládaniu jazyka je pravidelnosť, nie dokonalosť.
Riešenie:
Tak ako pri čomkoľvek inom, čo chcete priviesť do dokonalosti, najlepšou metódou je prax. Nebojte sa, žiaden lektor, učiteľ ani rodený hovoriaci si nebude myslieť, že ste hlúpi, ak sa pomýlite. Ak chcete vedieť perfektne rozprávať po španielsky, riešením je veľa a často rozprávať (napríklad s lektorom či na stránke www.italki.com). Na druhej stranke, ak chcete vedieť perfektne gramatiku a rozšíriť si slovnú zásobu, robte si krátke cvičenia (napríklad na www.profedeele.es , www.aprenderespanol.org alebo www.todo-claro.com). Uvidíte, že postupne prídete na rôzne fígle, vďaka ktorým pochopíte systém aj v nepravidelných slovesách a výnimkach.
4. Prekladať si vety od slova do slova a nemyslieť v španielčine
Ďalšou bariérou, ktorá bráni v efektívnom učení sa, je lipnutie na slovenskom jazykovom systéme a aplikovanie štruktúr materinského jazyka do jazyka, ktorý sa učíte. Španielčina je románsky jazyk, funguje teda inak ako slovenčina. Vety sa neprekladajú doslova a pri niektorých výrazoch sa musíme naučiť ich zmysel, nie prekladať slovo po slove.
Napríklad, v španielčine sa slovo “ľudia” povie „la gente“, čo je v podstatné meno v jednotnom čísle v ženskom rode. Ak slovo “la gente” hovoríme vo vetách, používame s ním slovesá v jednotom čísle a prídavné mená v ženskom rode. Iný prípad môžu byť pády. Napríklad v slovenčine máme pády, ktoré menia tvar slova (nominatív – mama, genitív – od mamy, datív – mame), avšak v španielčine tieto pády vyjadríme predložkami, pričom podstatné meno si zachová svoj tvar. Takýchto príkladov je nespočetne veľa. Ako sa z toho teda vymotať?
Riešenie:
Skúste brať jazyky ako hry, z ktorých každá má svoje pravidlá, inými slovami, myslite v jazyku, ktorý sa učíte. Uvidíte, že to pôjde! :-)
5. Výber nesprávneho lektora
Viacerí moji študenti predtým, ako ma oslovili, chodili na skupinové kurzy do jazykovky, ktoré im však neposkytovali dostatočný progres a radosť z učenia. Kurzy v jazykovkách sú totiž obsahovo stavané tak, aby vyhovovali čo najväčšiemu počtu študentov. Ich tempo môže byť pre niektorých študentov príliš rýchle, pre iných príliš pomalé a pre niektorých študentov sú preberané témy málo zaujímavé. V takomto prípade sa študent väčšinou pustí do hľadania lektora na individuálne lekcie.
Ako si však vybrať dobrého lektora, keď je ich toľko a v rôznych cenových kategóriách? Stačí ísť podľa ceny? Alebo podľa sympatickej fotky? Radšej veľa lekcií s lacným lektorom alebo menej s drahým? Pokiaľ možno, vždy dbajte na referencie.
U mňa je prvá hodina nezáväzná, takže za malú sumu si môžete vyskúšať, či vám môj systém vyhovuje a či sa rozhodnete mávať so mnou lekcie pravidelne.
Pár tipov:
Dávajte si pozor na lektorov, ktorí svoje skopírované inzeráty na portáloch zverejňujú príliš často. Ak je lektor neustále dostupný a flexibilný, znamená to, že pravdepodobne nemá veľa študentov, čo môže svedčiť aj o jeho (ne)kvalite.
Pozor aj na lektorov, ktorí učia za príliš nízke ceny. Ak totiž lektor ponúka lacné lekcie, znamená to, že na to, aby sa uživil, potrebuje odučiť veľký počet lekcií denne a mať vysoký počet študentov. Logicky to znamená, že mu na 1 študenta ostáva málo energie, čo sa, žiaľ, odrazí aj na kvalite výučby a na celkovej úrovni spolupráce.
A platí to aj opačne. Lektori, ktorí majú nastavené vyššie ceny a poskytujú komplexnejšie služby, si môžu dovoliť mať menší počet spoluprác. Každému svojmu študentovi môžu venovať dostatok času a ostáva im priestor na vymýšľanie kreatívnych a zábavných aktivít, z ktorých, opäť, benefitujete VY – študent.
Spokojný lektor + spokojný študent = úžasná spolupráca so super výsledkami.