Hola amigos y amigas! V tomto článku s vami chcem zdieľať príbeh o mojom tehotenstve a pôrode v Španielsku. Či už ste (budúci) rodičia a táto téma je pre vás aktuálna, alebo ste tu len zo zvedavosti, užite si nasledujúce riadky. A veľmi ma poteší, ak odkaz na môj blog pošlete niekomu, pre koho môže byť užitočný.

Verejné vs. súkromné zdravotné poistenie

To, že budeme mať bábätko, som zistila v jedno ráno koncom leta 2023, pár dní po mojich narodeninách. Intuícia mi našepkávala, že je so mnou niečo inak a dve hrubé červené čiariská, ktoré okamžite nabehli na tehotenskom teste, nenechali miesto žiadnym pochybnostiam. 

V Španielsku, konkrétne v Comunidad Valenciana, sme v tej dobe už mali zázemie a trávili väčšinu roka. To, kde sa narodí naše bábätko, preto nebolo témou na dlhú debatu. V Španielsku mám súkromné zdravotné poistenie cez Sanitas, ale aj seguridad social (sociálne poistenie) a kartičku SIP, vďaka ktorej môžem využívať tunajšie verejné zdravotníctvo. 

Zdravotná starostlivosť v Španielsku počas tehotenstva

Ako som zistila v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch, v Španielsku funguje v gynekologicko-pôrodníckej oblasti takýto systém: O ženu sa stará matrona a gynekológ. Slovo matrona (možno ho poznáte v angličtine – midwife) označuje zdravotnú sestru, ktorá sa špecializuje na starostlivosť o ženy počas tehotenstva a po ňom. Je to váš najbližší kontakt počas celého obdobia očakávania bábätka. 

Matrona sa stará jednak o vaše zdravie (na prehliadkach vám meria tlak, rieši s vami výsledky krvi a rôznych testov, váži vás, počúvate tlkot srdiečka bábätka,…) ale rieši s vami aj praktické záležitosti (objednáva vás na termíny ďalších vyšetrení, ultrazvuky, atď., vedie kurzy predpôrodnej prípravy a lekcie týkajúce sa starostlivosti o bábätko.) Pre mňa boli stretnutia s mojou matronou Marinou vždy veľmi príjemné a tešila som sa na ne. 

Ak je vaše tehotenstvo bezproblémové, gynekológa, “gine”, v štátnom zdravotníctve navštívite len 3 krát – na ultrazvukoch (ecografía) v 1., 2. a 3. trimestri. Matronu, naopak, vidíte minimálne raz za mesiac. Mimochodom, matronas vás v Španielsku sprevádzajú aj počas pôrodu.

Gynekológ je pri pôrode iba v prípade, ak je žena riziková pacientka, alebo ak sa vyskytne počas pôrodu nejaký problém. 

Ak sa vám zdá, že 3 ultrazvuky sú málo a radi by ste svoje bábätko videli častejšie, máte tú možnosť . Ak máte komerčné poistenie, môžete si vyžiadať ultrazvuk v termínoch, kedy chcete, teda nielen v týždňoch, ktoré predpisujú pravidlá verejného zdravotníctva. Túto možnosť využívajú mnohé Španielky a ja som ju využila tiež. Moju súkromnú gynekologičku som navštívila napríklad, keď som sa pár dní pred naším 2000 km roadtripom chcela uistiť, že je všetko v poriadku. A dozvedieť sa pohlavie. 🙂  

Pôrod v Španielsku – výber miesta

Čo sa týka pôrodu, v Španielsku si môžete vybrať, či chcete svojho potomka priviesť na svet vo verejnej nemocnici (hospital público), súkromnej nemocnici (hospital privado), pôrodnom dome (casa de parto), alebo doma. 

Ako zaujímavosť v porovnaní so Slovenskom mi prišli najmä casas de parto –  ide o rodinné vily prispôsobené týmto účelom, pri pôrode v nich sú k vám k dispozícii súkromné matrony a duly a vy môžete priviesť svoje na svet dieťatko v prostredí pripomínajúcom wellness, napríklad v bazéniku. 🙂

Hoci je táto možnosť zaujímavá a jednu malebnú casitu de parto máme vo vedľajšej dedine, ja som sa rozhodla ísť klasickejšou cestou a naše dieťatko priviesť na svet v Hospital de Dénia. Ide o modernú štátnu nemocnicu, ktorú máme od domu 20 minút autom. Mimochodom, tá cesta mi v deň pôrodu prišla podobne náročná ako výstup na Teide. 🙂

Ako sa v Španielsku vníma rola otca

Páčilo sa mi, že v Španielsku je veľmi vítané a podporované, aby s vami partner chodil na prehliadky a ultrazvuky, skrátka – aby bol aktívnou súčasťou tehotenstva a pôrodu, ale aj obdobia po ňom. 

Je úplnou samozrejmosťou, že partner (alebo iná osoba, ktorú si zvolíte) s vami môže byť v pôrodnici celý čas. A tým myslím naozaj celý čas – od vášho príchodu, cez celý priebeh pôrodu, aj po ňom, keď už ste s bábätkom na novorodeneckom oddelení. Izby sú prispôsobené tomu, aby tam mali obaja rodičia priestor.

Prekvapilo ma, že na Slovensku toto nie je samozrejmosťou a mnohé ženy ostávajú v pôrodnici s bábätkom samé. My sme boli s manželom spolu celý čas, bol to pre nás ako pár nádherný zážitok a vôbec si neviem predstaviť, že by to malo byť inak. 

Moje tehotenstvo v Španielsku

Z tónu tohto textu už zrejme cítite, že moje tehotenstvo bolo fajn. Možno som mala šťastie? Možno. Tehotenstvo pre mňa bolo krásnym obdobím, okrem únavy v prvom trimestri som nemala žiaden problém či obmedzenie a v podstate som sa cítila super až do chvíle, keď mi začali kontrakcie. 🙂 

Som ale presvedčená, že moja pohoda a kľud boli možné z veľkej miery vďaka pokojnému prístupu personálu, s ktorým som počas 9 mesiacov prichádzala do kontaktu. Páčilo sa mi, že sa nikto nikam neponáhľal a všetci boli ku mne ako pacientke milí a rešpektujúci. Cítila som, že dostávam službu službu, že sú tam pre mňa, nie ja pre nich.

Veľmi sa mi rátalo, že pred každým vyšetrením či testom mi bolo detailne vysvetlené, o čo pôjde, aké mám možnosti a vždy mala možnosť rozhodnúť sa, či dané vyšetrenie chcem absolvovať. (Mimochodom, viem, že také niečo by malo byť úplnou samozrejmosťou, ale žiaľ nie je.)

Napríklad, priznám sa vám, že koncom tehotenstva sa mi už nechcelo chodiť na prehliadky. 🙂 Cítila som sa veľmi dobre, s manželom sme si užívali výlety na pláž a ľahké túry a zdalo sa mi zbytočné chodiť na zdravotné kontroly niekoľkokrát do týždňa. Tak sme sa s matronou dohodli, že si namiesto prehliadky zatelefonujeme a že osobne by som prišla iba v prípade, ak budem mať pocit, že niečo nie je v poriadku. Tento rešpektujúci prístup pre mňa veľa znamenal.

Môj pôrod v Španielsku

A tým sa dostávam k dňu pôrodu. Fun fact: náš synček prišiel na svet v ten najmenej pravdepodobný dátum, a to presne v termíne, ktorý mi vypočítali na prvej prehliadke.

Môj pôrod bol, v kontraste s pekným tehotenstvom, veľmi náročný a od prvej chvíle intenzívny. Vo výsledku je to však skúsenosť, na ktorú budem rada spomínať. Bolo to samozrejme vďaka môjmu M. a vďaka 2 veľmi milým a podporujúcim matronam, ktoré sa o mňa starali. Fitlopta, sprcha, pohyb, jedlo, pitie, zmeny polohy. Nič nebol problém. Dokonca mi v určitom momente priniesli zrkadlo, aby mi ukázali, ako to progresuje a aby ma namotivovali. 

“Vamos, campeona.”, ” ¡Sí puedes!” či “Vas genial.” sú len niektoré z viet, ktorými ma podporovali vo chvíľach, keď som si myslela, že to asi nedám, že sa asi zbalím a odídem domov. Ale dala som. A ako sa vraví, celá tá snaha stála za to, valió la pena. Dokonca som sama prestrihávala pupočnú šnúru. O euforických pocitoch, keď sme prvýkrát uvideli naše bábätko, vám asi nemusím písať. 

Páčilo sa mi, že hneď v momente, keď sa náš synček narodil, mi ho priložili na hruď a odvtedy bol s nami celý čas. Žiadne odnášanie bábätka preč, žiadne kúpanie, babušenie do zavinovačky a podobne. Taktiež všetky vyšetrenia nášho bábätka sa robili buď priamo na mojom tele, alebo neskôr na našej izbe. A na tie, ktoré sa robili v inej časti oddelenia, maličkého odniesol manžel a bol celý čas s ním. 

Viete, čo sa mi zdalo veľmi milé stretla som sa s tým vôbec prvýkrát v živote? To, že personál v pôrodnici – matrony, anesteziológ, pediatri, atď. sa nám vždy po príchode do izby predstavili a povedali, kto sú. “Hola, yo soy Laura y soy tu matrona. ¿Qué tal, cómo te sientes?” Taká maličkosť a pritom som sa hneď cítila bezpečnejšie a uvoľnenejšie.

Možno by vás ešte zaujímalo, ako to bolo na oddelení šestonedelia. Tam nás previezli po 2 hodinách po pôrode: ja na pojazdnej posteli, na mne bábo, M. kráčal vedľa a niesol batožinu. 

Naša izba vyzerala ako taký skromnejší hotel, jednoduchá, ale čistá. Polohovateľná posteľ, kreslo, rozťahovací gauč, postieľka pre bábätko. Kúpeľňa a prebaľovací pult, kde už boli pripravené plienky pre bábätko a hygienické potreby pre mňa. Po chvíli nám priniesli olovrant (ovocie, pečivo, bezkofeínová káva) a večeru (hustá polievka, ryba, cestoviny), ktorú som si zjedla v posteli a zvyšok dňa sme strávili tešiac sa z maličkého. Pár krát počas večera prišiel niekto z personálu skontrolovať mňa alebo bábätko, poradiť s kojčením, atď., no väčšinu času sme mali intímčo v trojici. 

V pôrodnici sme ostali len 24 hodín. Prvorodičkám odporúča ostať aspoň 48, ale keďže sme boli ja aj synček v poriadku (a možno aj preto, že si verím a rada veci robím tak, ako ich cítim,) využili sme možnosť “alta precoz” – predčasného odchodu z pôrodnice. Iste mi rozumiete – doma je doma.

Prehľadnosť systému v štátnom zdravotníctve 21. storočia

Jedna z prvých vecí, ktorá ma v španielskom verejnom zdravotníctve prekvapila pozitívne, bola systematickosť a prehľadnosť celého procesu. Priznám sa vám, že predtým, ako som otehotnela, som si vôbec nezisťovala, ako to funguje, ako často treba chodiť na prehliadky, podľa čoho si vybrať pôrodnicu, ako a kedy sa zaregistrovať k pediatrovi a podobne. Ale vlastne som ani nemusela, lebo stačilo prísť do Centro de Salud (Zdravotné stredisko) v najbližsom mestečku, na recepcii sa objednať k matrone a tým som už som bola v systéme.

Možno by ste od štátneho zdravotníctva nečakali, že všetko budete mať v prehľadnej mobilnej aplikácii, v ktorej vidíte termíny a informácie o svojich prehliadkach, alebo že celý systém je prehľadne prepojený, jeden lekár vás dokáže pár klikmi objednať k inému, prípadne si termín môžete rezervovať sami – cez chat na whatsapp.

Ja som človek, ktorý má rád, keď veci fungujú a poviem vám, že toto sa mi veľmi páčilo. Rada mám veci rozplánované, rada vopred viem, čo ma čaká, s čím mám rátať a koľko to bude trvať. Španieli milujú takzvané “citas previas”, objednávanie sa kamkoľvek na termín vopred, a to sa mi ráta, pretože sa mi vďaka tomu pekne darili zosúladiť vyšetrenia s lekciami španielčiny a ďalšími aktivitami.

Milo ma prekvapilo aj to, že keď som prišla do nemocnice na nejaké vyšetrenie, len som si otvorila v smartfóne appku a inštrukcie ma rovno odkázali na konkrétne oddelenia a dvere, ku ktorým mám ísť. Tam už na digitálnej tabuli svietilo moje číslo, ktoré sa rozblikalo, keď som bola na rade. Niečo, ako keď si idete vybaviť doklady do Klientskeho centra. Neviem, či toto funguje v nemocniciach a na poliklinikách na Slovensku, ale ak nie, mohlo by. Krásne by to zabránilo predbiehaniu sa a znížil by sa stres pacientov z toho, že si musia chrániť či uzurpovať svoje poradie.

Píšuc tieto riadky v závere môjho šestonedelia (v španielčine puerperio alebo cuarentena) mi ešte napadá, že sa mi páčilo, že sme si nemuseli lámať hlavu nad tým, ako nášmu bábätku vybavíme zdravotnú kartičku, alebo ako a kedy by bolo fajn ísť na kontrolu k pediatrovi. Pár hodín po pôrode totiž na našej izbe zazvonila pevná linka – volala nám zamestnankyňa sociálnej poisťovne, aby som jej nadiktovala pár údajov, na základe ktorých synovi o pár hodín priniesli zdravotnú kartičku na jeho meno. Termín u pediatra sme taktiež dostali automaticky a nemuseli sme nič riešiť, skrátka foolproof systém. Je sranda, že niektoré veci fungujú až prekvapivo a šokujúco jednoducho, a iné zase vôbec nie. Ale o tých inokedy. 🙂 V niektorom z budúcich článkov sa môžete tešiť na tragikomický príbeh o našej perepúti spojenej s vybavovaním pasu pre dieťa narodené v zahraničí.

Páčil sa vám tento článok? Prečítajte si aj niektorý z ďalších: