Kristi som spoznala v októbri 2020, keď ma oslovila so želaním naučiť sa po španielsky. V jednej z prvých správ, ktoré sme si vymenili, mi napísala toto: “Moja túžba je naučiť sa za rok komunikovať aspoň tak, aby som sa dohovorila, keby som išla sama do zahraničia.” Toto želanie sa vďaka Kristínkinmu odhodlaniu a motivácii približne o rok naozaj splnilo. Tento článok je pre vás, ak vás to tiež ťahá do Španielska a zároveň radi robíte veci smart.
Ahoj Kristi, vítam Ťa v tomto rozhovore. Mám radosť, že si prijala pozvanie. Viem, že Tvoje skúsenosti a zážitky môžu inšpirovať mnohých ľudí, takže poďme rovno na to. Mohla by si na úvod porozprávať niečo o sebe a prezradiť nám Tvoj španielsky príbeh? Prečo si sa rozhodla, že sa budeš učiť španielčinu?
Ahoj Kika, ďakujem za pozvanie na rozhovor a teším sa, že môžem zdieľať moje zážitky z úžasnej cesty po Španielsku a taktiež cesty učenia sa španielčiny.
Volám sa Kristína a onedlho oslávim moje 35 narodeniny. Španielčinu študujem popri zamestnaní a vo svojom voľnom čase veľmi rada športujem, trávim čas s mojim psíkom v prírode a na prechádzkach, zaujímam sa o zdravé stravovanie a osobný rozvoj, rada čítam knihy popri popíjaní kávičky a učím sa nové a nové veci 🙂 niekedy sa sama seba pýtam, kedy to všetko stíham, ale zistila som, že veľa času sa dá získať iba obmedzením napríklad televízie 🙂
Môj španielsky príbeh začal tak zvláštne a jednoducho, ako začala moja láska k španielčine 🙂 Len mi jedného dňa prišiel nápad (možno intuícia našepkala), že by bolo super, keby som vedela po španielsky. Na druhý deň som do googlu zadala “učiteľ španielčiny”, otvorila som dve stránky a následne ich zavrela a na tretej stránke som našla Teba a napísala som Ti. Ponúkla si mi úvodnú hodinu, na ktorej som si mohla vyskúšať, či mi to bude vyhovovať. Od tej prvej hodiny viem, že som spravila dobre 🙂 . Keď idú veci ľahko a jednoducho, je to proste tá správna cesta 🙂 .
Impulzom pre zorganizovanie tohto rozhovoru pre mňa bol Tvoj nedávny študijný pobyt v Španielsku. Väčšina študentov totiž cestuje do Španielska cez agentúry a takýto kurz ich vyjde nemalú sumu, no Ty si si vďaka vlastnej šikovnosti zorganizovala kurz španielčiny vo Valladolide zadarmo. Môžeš nám prezradiť, ako na to? Bolo to naozaj celé úplne zadarmo?
Ako sme sa spolu učili španielčinu a často sme rozprávali aj o Španielsku, tak som sa začala pohrávať s myšlienkou, že by som to chcela aj zažiť. Následne som sa začala viac zaujímať o Španielsko, čítala som rôzne články a blogy o cestách po Španielsku a narazila som na jeden článok, kde Slovenka žijúca v Španielsku opisovala, ako zadarmo získala kurz španielčiny vo Valladolide. Zaujalo ma to a začala som o tom zisťovať viac. Bola tam aj stránka (odkaz tu), na ktorej sa dalo požiadať o štipendium na kurz.
Podmienky na získanie štipendia na dvojtýždňový kurz boli, že uchádzač musí byť z inej krajiny ako Španielsko a nesmie mať ani bydlisko v Španielsku. Ďalšou podmienkou bola úhrada poplatku 100 Eur. Takže nebolo to úplne zadarmo 🙂 Štipendium sa týkalo iba ceny kurzu, ktorá bola 510 Eur. Ubytovanie, stravu a náklady na cestu si už hradil každý sám. Škola ponúkala možnosť ubytovania v rodinách alebo študentských internátoch za lacnejšie ceny. Tým, že ja už mám rada svoje pohodlie a súkromie, vybrala som si ubytovanie v apartmáne, ktorý mala tiež škola vo svojej ponuke ubytovaní, takže mi všetko zabezpečili a zarezervovali.
Prihlásiť sa mohli študenti s akoukoľvek úrovňou španielčiny, od úplného začiatočníka. Vybavovanie nebolo vôbec náročné.
Na uvedenej stránke som vyplnila údaje a zaslala som ich. Po pár dňoch mi odpísali, že mi štipendium schvaľujú 🙂 oooj to bolo radosti 🙂 Zaslali mi prihlasovacie údaje na ich stránku, cez ktorú mi priebežne zasielali všetky informácie. Veľmi príjemne sa so školou komunikovalo a boli veľmi milí a ochotní so všetkým pomôcť a poradiť, aj čo sa týka cesty. Komunikácia prebiehala samozrejme po španielsky alebo anglicky.
Na našich hodinách sa o španielskych zvykoch bavíme často, ale asi sa zhodneme, že zažiť to na vlastnej koži je niečo úplne iné ako o tom len čítať alebo pozerať video. Takže moja otázka znie: Aké to pre Teba bolo?
Pre mňa to bolo množstvo pocitov, ktoré sa vo mne miešali ako cesto na koláč 😀 Pred odchodom nadšenie striedala nervozita a strach sa prelínal s kľudom a pocitom na duši, že to bude zážitok, ktorý ma nejakým spôsobom ovplyvní 🙂 . Na začiatku to bolo pre mňa dosť stresujúce…
Do mojej cesty som sa rozhodla zahrnúť aj návštevu Barcelony. Vybaviť si letenky tak, aby sa mi zhodovali s ubytovaním, presuny z letísk a z Barcelony do Valladolidu a naspäť do Barcelony a podobné záležitosti, aj čo sa týka terajších (pandemických, pozn. aut.) obmedzení , mi zabrali istý čas a energiu. Akonáhle som však sedela v lietadle a po pár hodinách letu na mňa zasvietilo to dychberúce barcelonské slnko, tak vo mne ostal iba pocit vďačnosti, že som sa na to odhodlala a splnila si sen.
Veľmi mi pomohlo, že si mi pred cestou do Španielska “ušila” hodiny tak, aby si mi pomohla pripraviť sa na situácie, ktoré ma stretnú. Precvičovali sme najmä komunikáciu v hoteli, orientáciu v mestách a spýtanie sa na smer cesty. Tým, že som to mala precvičené, zo mňa opadol stres a väčšinu toho, čo sme preberali na hodinách, som aj použila v reálnej komunikácii.
Naozaj musím povedať, že Španielsko je ešte krajšie, ako sa o ňom hovorí. Niekedy sa veci a pocity nedajú opísať slovami, ale Španielsko má v sebe niečo, čo si ma získalo a očarilo, čo sa dá pochopiť iba vtedy, keď to človek zažije.
Už len tá atmosféra v mestách, kde si ľudia vychutnávajú svoje cafe con leche na terasách kaviarní, ktoré sú naozaj na každom kúsku. Prechádzala som sa uličkami, kde nebolo až tak veľa turistov a obdivovala fasády domov, architektúru, historické chodníčky a podobne. Niekedy mi pripadalo, akoby tam zastal čas. Bolo vidieť, že sa o svoje mestá a históriu starajú. A keď sa začalo stmievať, tak akoby Španieli ožívali 😀 vyšli si spolu do reštaurácií, barov a na ich tradičné tapas. Som veľmi rada, že ich vyslávená pochúťka churros con chocolate sa nepodáva na Slovensku, pretože by som bola asi vždy prvá v rade 😀
Ako prebiehal kurz? A ako vyzerali Tvoje voľné dni? Čo sa dá robiť vo Valladolide a v okolí?
Prvý deň sme mali privítací a zoznamovací. Mali sme aj pprednáškou o meste Valladolid. Pri zoznamovaní sme mali každý o sebe povedať zopár viet a z ktorej krajiny sme prišli. Väčšina študentov bola z Brazílie, ale boli tam aj ľudia z Talianska, Francúzska a Afriky. Po prednáške sme písali test na rozdelenie do skupín podľa úrovne španielčiny a potom nás zobrali na exkurziu so sprievodcom po meste a pamiatkach.
Nasledujúci deň sme už boli rozdelení do tried. Každá skupina mala svoju lektorku po celý čas kurzu, čo bolo vynikajúce, pretože sme sa s lektorkou spoznali a zvykli si na seba.
Kurz začínal ráno o 9:00 a končil o 13:00, čiže sme sa učili 4 hodiny denne, s tým, že okolo 11:30 sme mali 20 minútovú prestávku na malé občerstvenie alebo kávičku. Keďže bolo vianočné obdobie, občas nám priniesli na ochutnanie typické španielske vianočné cukrovinky 🙂 Raz nás naša lektorka zobrala aj na “vyučovanie” do kaviarne na churros con chocolate 🙂
Celková atmosféra v škole aj na hodinách bola veľmi príjemná, uvoľnená a priateľská. Lektorka nám pripravovala aj všetky materiály k výučbe a bola naozaj kreatívna 🙂 snažila sa nás učiť tak, aby nás to bavilo a keď sme niečomu nerozumeli, tak sa nám to snažila vysvetliť “inak” a nebála sa použiť aj ruky, nohy, predmety a grimasy 😀 Ja som mala úroveň španielčiny začiatočník A1-A2 a rozumela som veľkej väčšine. Lektori sa snažili rozprávať pomaly a zrozumiteľne.
Škola nám zorganizovala aj vstup na vežu so zvonicou, kde sme si mohli vychutnať výhľad na celý Valladolid, zabezpečili nám aj lístky na turistický autobus, ktorý chodil okolo najznámejších pamiatok a turistických miest.
Voľný čas som trávila prechádzkami po meste, pretože som toho chcela vidieť a spoznať čo najviac. Vo Valladolide sú krásne miesta a pamiatky. Našla som si aj svoju obľúbenú kaviarničku a rada som si dala obed na pieskovej pláži pri rieke Pisuerga alebo niekde na terase.
Aj keď bol december, bolo pekné počasie, ktoré umožňovalo sedieť vonku 🙂
V okolí rieky majú naozaj pekné chodníčky na prechádzky a blízko pláže sa nachádza aj záhrada ruží, ktorú by som odporučila navštíviť, keď milujete krásu kvetov 🙂 . Čo sa týka prírody, tak ešte jedna zmienka. Každé ráno som prechádzala cez park El Campo Grande, ktorý je plný krásnych kvetinových záhrad, zvierat a miest na relax a oddych pri počúvaní štebotu vtákov.
Okrem Valladolidu si spontánne navštívila aj Barcelonu. Ako sa Ti páčila predvianočná Barcelona? 🙂
V Barcelone som strávila dva víkendy, ktoré boli naozaj málo na spoznanie tohto mesta a moje nohy to dosť pocítili 😀 . Barcelona je už kombináciou modernejšieho mesta s historickým. Má nádherné, čisté pláže, azúrové more a je obklopená horami. Pri tejto kombinácii sa nečudujem, že ju ľudia milujú 🙂 .
Vianočná atmosféra bola cítiť v celom meste. Podvečer sa rozsvietili vianočné ozdoby a v uliciach centra bolo množstvo pouličných umelcov. Spievali španielske vianočné pesničky, kúsok ďalej sa tancovalo flamenco a v inej uličke hral zasa umelec na gitare. Nazbierať pekné zážitky v Barcelone je veľmi ľahká úloha 🙂 .
Pre mňa také negatívum bolo, že v centre mesta sa nachádzalo množstvo ľudí a turistov, čo pre mňa nie je až taká obľúbená “šálka kávy”.
Veľmi sa mi páčila netradičná architektúra umelca Gaudího, ktorým je Barcelona známa. Jeho diela ako Casa Batlló, Casa Milá, Sagrada Familia alebo Park Guell boli mojimi prvými zastávkami. Najviac sa mi páčil Park Guell, ktorý má nádherný výhľad na celú Barcelonu a na more.
Chodila som väčšinou pešo, aby som spoznala aj “iné” časti mesta a obľúbeným miestom na prechádzku sa pre mňa stala promenáda popri pláži, ktorá má niekoľko kilometrov s množstvom plážových reštaurácií – chiringuitos, možnosťami na športové aktivity ako bicyklovanie, korčuľovanie, behanie, plážové hry, futbalové ihriská a skate parky. Každému podľa jeho chuti.
Barcelonu by som chcela určite navštíviť znovu a už teraz sa ňu teším 🙂
Čo Ťa v Španielsku prekvapilo? Zažila si nejaký pozitívny, alebo negatívny šok?
Čo ma prekvapilo, bolo, že väčšina Španielov sú naozaj pohodoví, vysmiati, priateľskí ľudia. Nehovorím, že všetci, ale aj predavačka v pekárni bola milá a keď zistila, že nie som miestna, tak so mnou prehodila pár slov a pridala sa k našej debate aj babička, ktorá nakupovala predo mnou a smiali sa na tom, ako Španieli rozprávajú rýchlo a potom im ostatní nerozumejú 🙂 takéto príhody sa mi stávali denne. A myslela som si, že tie chýry o Španieloch a ich typickom “mañana”, (t.j. že sa nikam neponáhľajú, nevadí, ak prídu neskôr a podobne), že sú len historky. Por sorpresa, nie sú to historky 😀 . Podľa môjho názoru, tento ich prístup k životu a počasie s veľkým počtom slnečných dní prispievajú k ich šťastnejšiemu, pohodovejšiemu životu.
Ďalšia vec, ktorá ma vo Valladolide milo prekvapila bola, že si udržiavajú poriadok a čisté ulice. Každé ráno, keď som išla do školy, tak som videla ako zamestnanci mesta zametajú, čistia, upravujú ulice a v parku sa starali o kačky, labute, vtáky, veveričky a iné zvieratká. Záležalo im na čistote a poriadku, čo bolo vidieť v celom meste.
A negatívny šok som zažila iba jeden, a to taký, že som musela odísť…
Ako vnímaš svoj pobyt teraz, s odstupom 2 mesiacov? Plánuješ sa do Španielska ešte vrátiť? A aké sú Tvoje cestovateľské sny, čo sa týka Španielska, prípadne aj iných krajín?
Už keď som bola v Španielsku som vedela a bola rozhodnutá, že sa určite chcem vrátiť!!! Teraz, ako na to všetko spomínam sa mi vynárajú pocity, ktoré som tam prežívala. Niekedy som sa ani necítila ako turista. Španielsko má naozaj krásnu atmosféru, ktorá ma ťahá naspäť. Chcela by som spoznať ďalšie časti a mestá Španielska ako Sevilla, Marbella, Valencia a chcela by som sa ešte vrátiť aj do Barcelony.
Okrem Španielska je ešte mojim snom navštíviť Istanbul v Turecku 🙂
Bol pre Teba tento študijný pobyt výstupom z komfortnej zóny? Čo by si odporučila ľuďom, ktorí niečo podobné zvažujú, ale majú z toho obavy?
Pre mňa bol tento študijný pobyt nielenže výstupom, ale “výskokom” z komfortnej zóny, nakoľko som sama v sebe prekonávala niekoľko strachov. V španielčine som bola na úrovni začiatočníka a anglický jazyk tiež ovládam na úrovni medzi začiatočníkom a mierne pokročilým, išla som sama do “cudzej” krajiny, takže som sa mohla spoľahnúť iba sama na seba, prekonávala som strach z rozprávania v cudzom jazyku a strach z neznámeho a strach z toho “čo ak” a podobne. Veď to asi mnohí poznáme…
Tým, že môj sen a rozhodnutie bolo väčšie ako všetky strachy, tak som na vlastnej koži zažila, čo znamená význam frázy “ak človek niečo naozaj chce, tak sa celý Vesmír spojí, aby mu to splnil”. Byť odvážny neznamená nemať strach, ale ísť aj napriek tomu, že strach cíti.
A či to stálo za to? Ako som na začiatku napísala, cítila som, že ma tento zážitok nejako ovplyvní, a to sa aj stalo. Zistila som, že veľa strachov je naozaj iba v mojej hlave.
Vďaka tejto ceste som spoznala úžasných ľudí aj z druhého konca sveta, naučila som sa niečo nové po španielsky, navštívila som nádherné španielske mestá, spoznala španielsku kultúru. Zistila som, že dokážem naozaj viac ako si myslím. Získala som viac sebadôvery. Zistila som, že aj keď som “sama”, tak som neni “sama” :).
Nazbierala som krásne zážitky, spomienky a pocity, ochutnala som churros con chocolate, paellu, vychutnala som si mariscos v chiringuito na pláži v Barcelone 🙂 … Takže ÁNO! STÁLO TO ZA TO!
Nehovorím, že som všetky strachy teraz prekonala, ale keby som nešla, tak by ma viac asi boleli výčitky, že som to aspoň neskúsila, ako cítiť chvíľkový strach z neznámeho. Niekomu sa to môže zdať banálne, ale každý máme “to” svoje, ktoré keď prekonáme, tak sme na seba hrdí, že sme to zvládli a veľkosť úspechu závisí od toho, aký veľký pre nás znamená, nie podľa merítka iného 🙂 .
Ak niekto zvažuje takýto kurz alebo iný a má obavy, tak je to normálne a prirodzené. Z nejakého dôvodu si Vás to niekam ťahá, ako mňa do Španielska. Celkom mi pomohlo, keď som si povedala “dobre strach, ak chceš, poď so mnou, ale ja idem aj tak” a tak išiel so mnou 🙂 .