Keď sme v jedno piatkové ráno koncom septembra prileteli do prebúdzajúcej sa Malagy, ovanul nás vlhký morský vzduch a oblečenie sa nám okamžite prilepilo k telám.  Bol to ten typický pocit, ktorý zažijete, keď pristanete v prímorskej destinácii. Naše kroky zamierili do autopožičovne, kde sme si vyzdvihli novučičký sivý Citroen a dovolenka sa mohla začať. Nad nami sa skláňali mračná, obloha bola sivá a hoci predpoveď hlásila na najbližšie dni dážď a búrky, nálada bola povznesená. A ako ukázali ďalšie dni, osud nám prial a takmer celý čas sa na nás usmievalo slnko. Slnkom zaliatych dní je tu viac ako 300 do roka a aj preto sa Andalúzia nazýva Tierra del sol. Pre mňa je Andalúzia tým najautentickejším regiónom Španielska.

 Y Ese toro enamorado de la luna
que abandona por las noches la mana’
Es pintado de amapola y aceituna
y le puso campanero el mañoral
Los romeros de los montes le besan la frente,
las estrellas y luceros lo bañan de plata
Y el torito que es bravío y de casta valiente,
abanicos de colores parecen sus patas

Cesta autom netrvala dlho a ocitli sme sa v našej prvej zastávke, meste Marbella. V meste a jeho okolí si nájde svoje šťastné miestečko človek túžiaci po luxuse, ako aj menej náročný cestovateľ. Môžete sa ubytovať v skromnom hoteli, v all-inclusive rezorte, či prenajať si jachtu. Pre nás však bola Marbella iba krátkou psychohygienickou zastávkou. Prešli sme sa po centre, ruka v ruke, navštívili sme milé kníhkupectvo (De libros, C/ Jacinto Benavente) a vychutnali si prvú dovolenkovú kávu – cortado. Pravé cortadito spoznáte tak, že je horké, až vám skriví ústa a je v ňom trošku horúceho mlieka. Na potlačenie prepraženosti vyfasujete automaticky vrecúško cukru.  😉 

Cafeteria v Španielsku vyzerá približne takto: 

  • barový pult, ktorý si už čo-to prežil a je to na ňom vidno
  • vitrína, za ktorou nájdete niekoľko druhov tapas (tortillas, ensalada rusa, croquetas,…)
  • kávovar, zväčša dvojpákový 
  • veľká sušená šunka jamón visiaca zo stropu
  • staré drevené stoly a stoličky, miestami obité
  • na bare zväčša tróni keramická nádoba s olivami (v menej nóbl kafeteriách ju nahrádza veľké plastové vedro, podobné tomu, v ktorom kúpite maliarsku farbu)
  • obsluhuje vás barman, opálený pán v rokoch, ktorý sa so šálkami a pohármi rozhodne nemazná, proste pred vás šmarí tmavé horké cortado
  • zákazníci cafeterie si buď čítajú noviny, hrajú karty, alebo sa len tak rozprávajú

Vejer de la Frontera 

Po občerstvení sme pokračovali v jazde po pobreží míňajúc stredomorské turistické letoviská, okolie Gibraltáru, pláže so svetlým pieskom pri Atlantickom oceáne, až do dedinky Vejer de la Frontera. Pozdĺž cesty sa pásli početné stáda býkov, kráv, koní či kôz. Vejer je v zozname najkrajších španielskych dediniek, tzv. pueblos blancos. Nachádza sa v nadmorskej výške okolo 200 metrov a ak máte šťastie na jasné počasie, vidíte až do Afriky. Fascinujúce biele malebné domčeky, akoby prilepené na skale, nás lákali, už keď sme sa k dedinke blížili od pláže cez kľukaté cesty. Hoci si uvedomujem historický význam budovania opevnení na vyvýšených miestach, vždy sa začudujem odvahe ľudí, ktorí si tam postavili svoje obydlia. Naše airbnb malo malé patio plné rastlín (zakvitnutých muškátov, monstier, fikusov, svokriných jazykov, aloe, atď., skrátka, pri pohľade na bujné črepníky by si každý bratislavský hipster prišiel na svoje). Z terasy sa núkali najkrajšie výhľady, najmä pri východe a západe slnka, ktoré ma fascinujú a dokážem veľmi dlho len tak zízať a absorbovať nádheru, ktorá nás obklopuje.

Andalúzska kultúra, architektúra aj gastronómia sú šmrncnuté maurskou kultúrou, ktorá je výsledkom niekoľkostoročnej okupácie územia Arabmi. Nech vás v menu neprekvapí falafel či hummus. Zrejme najchutnejšie jedlo sme ochutnali v reštaurácii El jardín del Califa. Mali sme šťastie, že sa nám podarilo urobiť si rezerváciu, pretože počas hlavnej sezóny sa čaká na voľný stôl aj týždne.

Keď už hovoríme o jedle, bolo by hriechom nespomenúť pescado. Ak by ste mohli v tejto časti Andalúzie ochutnať len jeden druh rýb,  odporúčam tuniaka – el atún. Počas plávania v oceáne sme ich videli vyskakovať nad hladinu, akoby nám robili súkromnú šou, zatiaľ čo v diaľke kotvili rybárske lode. Šťavnaté ružovo-hnedé mäso v kombinácií s chumkavým, ešte teplým chlebom a olivovým olejom, prípadne pokojne aj s niečím komplexnejším, je pôžitok pre chuťové bunky.   

Kam sa ísť najesť vo Vejer de la Frontera?

  • La Judería Taberna Restaurante

  • Califa Tapas

  • El jardín del Califa

  • La Tetería

  • Casa Varo

  • Restaurante Las Delicias

  • Cuatro estaciones

  • La Bodeguita

Pláže pri Atlantiku sú moje najobľúbenejšie. Od Tarify až po Cádiz nájdete dychberúce, mimo sezóny prázdne pláže a lagúny s bledým pieskom a azúrovou vodou a podľa výšky vĺn si buď príjemne zaplávate, zašantíte vo vlnách alebo zasurfujete.

Na tejto fotografii je Playa Bolonia. Na jednom konci nájdete piesočné duny a druhej niekoľko chiringuitos, v ktorých si môžete dať objednať čerstvé mariscos a pohár dobrého vína a len tak sa kochať a užívať si atmošku. Inak, priatelia, vyliezť hore na duny vie byť celkom makačka, pretože čo na jednom kúsku vystúpate, to o pár metrov klesene, a tak stále dokola. Určite sa sem chcem vrátiť, bolo to jedno z najzaujímavejších miest, aké som navštívila a Boloniu by som určite zaradila do mojich top 5 pláží. Jeden záber s mojím M. na pamiatku:

Počas štelovania sa na fotku sa okolo nás motal malý psík a sekundu po tom, ako sme cvakli tento záber, mi odletel klobúk a skotúľal sa úplne na spodný koniec dún, skoro až k vode. Pes ho veselo naháňal, ja som trielila za ním a podarilo sa mi ho zachytiť až úplne dole, zatiaľ čo môj muž sa na všetkom zhora zabával.

 

Tu je zoznam ďalších pekných, zväčša panenských pláží na Andalúzskom pobreží pri Atlantiku:

  • Playa de Mazagón
  • Playa del Asperillo
  • Playa de Cuesta Maneli
  • Playa de Matalascañas
  • Playa de Roche
  • Playa El Palmar
  • Playa del Cañuelo
  • Playa de Valdevaqueros

Sevilla

Našou ďalšou zastávkou bola Sevilla. Ach, čo o nej napísať? Sevilla je nádherná a pokiaľ môžete, objavujte ju na bicykloch. Jednak sa neunavíte a spoznáte ju omnoho ľahšie, ako keby ste všade kráčali po svojich. My sme okrem návštevy Alcazares Reales, Setas de Sevilla, Parku Márie Luisy a jedenia nerobili nič prevratné. Ak budete mať čas, nájdite niektoré tablao a pozrite si autentické flamenco vystúpenie. V niektorých podnikoch stačí, ak si objednáte pri bare nápoj a môžete show vidieť gratis, v iných si môžete rezervovať platené miesta a spojiť audiovizuálny zážitok s gastronomickým.

Dva sevillské večery sme strávili v bare Dos de mayo (iste to poznáte, že keď objavíte niečo nové a super, radi si to zopakujete). V prvý večer som naobjednávala viaceré pochutiny, aby M. ochutnal všemožné tapas a vycibril si rôzne chute a druhý večer sme boli striedmejší, po pohári vínka sme si objednávali pomaly a postupne to, na čo sme mali chuť. Čo stojí za spomenutie, je ochutnávka výberových salám a syrov alebo gambas al ajillo, čiže krevety vo vynikajúcej olivovo-cesnakovej omáčke. Ak by ste chceli ochutnať niečo podobné, pýtajte si “tabla de quesos y embutidos”, alebo niečo z tohto:

 

  • gazpacho
  • paella / arroz de marisco
  • tortilla de patatas
  • pan con tomate y aceite
  • gambas al ajillo
  • patatas bravas
  • bacalao frito

Plaza de España je jedným z najkrajších španielskych námestí. 🙂 

Kde sa najesť v Seville?

  • Casa Morales
  • Mercado de Triana
  • Lonja de Feria
  • Mechela Bailén
  • Dos de mayo
  • Burguett

Čo vidieť v Seville?

  • Alcazares (odporúčam ísť tak hodinku pred koncom otváracích hodín a prechádzať sa po záhradách, v ktorých takmer niet ani nohy, atmosféra je neskutočná)
  • Setas de Sevilla
  • La Catedral
  • La Giralda
  • Torre de oro

Naše sevillské ubytovanie bolo natoľko pozoruhodné, že by som naň nerada zabudla a keďže nemám foto, venujem mu pár riadkov. Manuel, majiteľ, ktorý nás privítal, mohol mať okolo 35 rokov a súčasťou jeho domu bol malý apartmán, ktorý prenajímal turistom. Bol veľmi milý a dal nám mnoho tipov a inštrukcií. Mohli sme kedykoľvek ísť do jeho patia, v ktorom mal neuveriteľné veci, od plne vybavenej exteriérovej kuchyne, vrátane kompletného čínskeho čajového servisu, rastliny, lampióny, svetelné reťaze a ďalšie veci, pri ktorých oko nevie, kam sa skôr dívať. A všade, všade boli kvety, nielen v kvetináčoch, ale i v náhodných pohároch, konzervách od olív, plastových téglikoch od kávy a vlastne v čokoľvek, vo všetkom boli zasadené kvety v rozličných štádiách zakoreňovania a rastu. Jeho terasa bola ako taká malá džungľa. 🙂 

 

Ronda

Ikonický most Puente Nuevo je hlavným dôvodom, pre ktorý Rondu navštevujú mraky turistov. Stavba bola dokončená v roku 1793 a interiér slúžil počas španielskej občianskej vojny ako väzenie, pričom z dverí v strede sa vykonávali tresty smrti zhodením väzňa do stometrovej rokliny… Zaujímavosťou je, že ešte pred stavbou tohto mosta stál na jeho mieste iný. Bol však zle skonštruovaný a krátko po dokončení sa zrútil. My sme v Ronde strávili len jednu noc, ale o to čarovnejšiu. Večerali sme na námestíčku v pokojnej časti mestečka v jednom z najlepších tapas barov, aký sme navštívili – De locos tapas (Plazuela Arquitecto Francisco Pons Sorolla).

 

Čo vidieť v Ronde?

  • Puente Nuevo

  • Mirador de Ronda

  • Plaza de Toros

  • Puerta del Viento

 

El Chorro a Caminito del Rey

Caminito del Rey som prvýkrát videla ešte počas stredoškolských čias, keď sme šli s rodičmi vlakom Malaga – Sevilla. Už vtedy som ho chcela prejsť, ale splnilo sa mi to až teraz, nuž ale viete ako, lepšie neskoro ako nikdy… 🙂 Caminito bol vybudovaný začiatkom 20. storočia a pár rokov slúžil zamestnancom vodnej elektrárne ako provizórny zásobovací chodník, no po dostavaní priehrady už len pustol. Keďže bol ľahko dostupný, priťahoval množstvo zvedavcov. Pozostatky pôvodnej trasy vidno ešte aj dnes, nakoľko turistická trasa je postavená pár metrov nad pôvodnými cestičkami. Cestičky je možno príluš vznešené slovo, lebo vidíte najmä tenké ošarpané betónové trámy bez zábradlí, oceľové nosníky či schodiská s chýbajúcimi schodmi a desivými medzerami, takmer ideálne miesto na natáčanie nejakého akčného filmu.

Na internetoch sa stretnete s prívlaskami ako “najnebezpečnejší”, “adrenalínový” a podobne, ale podľa mňa je to falošná reklama. Veď pozrite na moju fotku a uznajte sami. 🙂 Napriek tomu, že sme vyfasovali ochranné prilby, šlo iba o prechádzku s minimálnym prevýšením, ktorú zvládne každý, komu nevadí kráčať niekoľko kilometrov. Vo výsledku oveľa ľahší výlet, ako ísť napríklad cez tiesňavy v Slovenskom Raji.

Keď ste už v lokalite El Chorro, určite zbehnite pozrieť niektoré z okolitých jazier. Majú azúrovú vodu a na pokojnej hladine sa odrážajú hory ako na šetričoch obrazovky, viete, čo myslím? Krajinka tu vyzerá, akoby ju prehnali filtrami vo photoshope, ale ono je to  všetko naozaj také krásne. My sme sa na záver túry úplne spontánne vykúpali v jednom z priezračných okolitých jazier s teplučkou vodou, kde poblíž nás plávali kačky a ryby. Zhodli sme sa, že nabudúce v okolí El Chorro určite musíme pobudnúť viac dní, ideálne v karavane alebo v nejakej chatke v lese s pešou dostupnosťou k jazeru. Och, to bude parádička!

 

Malaga

Záver dovolenky sme sa rozhodli stráviť v Malage. Aby som bola úprimná, mesto mi po všetkých ostatných zážitkoch prišlo málo malebné, neohúrilo ma. Ak by som mohla niečo zmeniť, zrejme by som namiesto posledných troch dní v Malage vzala môjho muža radšej do Granady alebo Cordoby. Napriek tomu má Malaga krásne zákutia, výborné reštaurácie a výhľady, len hovorím, že by bola škoda vidieť iba ju a nespoznať ostatné časti Andalúzie.

 

Čo vidieť v Malage?

  • Castillo del Gibralfaro
  • Alcazaba
  • Catedral de la Encarnación
  • Mirador del Gibralfaro
  • Mirador del hotel Parador
  • Museo de Picasso
  • Playa la Malagueta

Kde sa najesť v Malage?

  • Cafeteria Bertrani
  • Arroceria el Toro
  • El Gastronauta
  • Tasty poke bar

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *